Napísali - Útulok NÁDEJ

Prejsť na obsah

Napísali

.
Páníčku můj ...


"NESTŮJ U MÉHO HROBU A NEROŇ SLZY, NEJSEM TAM, NESPÍM, TO ZJISTÍŠ BRZY, PROTOŽE JÁ JSEM A STÁLE BUDU S TEBOU. PROSÍM, NEPOCIŤUJ VINU, BYL MŮJ ČAS ODEJÍT. VIDÍM, ŽE JSI STÁLE SMUTNÝ A SLZY VIDÍM STÁLE TÉCT. VŠICHNI PŘICHÁZÍME NA ZEM NA NĚJAKÝ ČAS A PRO NĚKOHO JE TO JENOM NA CHVÍLI. NECHCI, ABY JSI PLAKAL, ZBAV SE SLZ. NECHTĚL JSEM TĚ TU NECHAT, I KDYŽ TO TAK MOŽNÁ VYPADALO. POUZE JSEM ŠEL DO SVÉHO NEBESKÉHO DOMOVA, ALE JSEM BLÍŽ, BLÍŽ, NEŽ SI MYSLÍŠ. PROSTĚ VĚŘÍM, ŽE KDYŽ VYSLOVÍŠ MÉ JMÉNO, BUDU TU U TEBE VŽDY STÁT. JÁ VÍM, ŽE MĚ DLOUHO NEUVIDÍŠ, ALE NEDÁ SE NIC DĚLAT. ALE JÁ STÁLE TI BUDU POSÍLAT ZPRÁVY A DOUFÁM, ŽE POROZUMÍŠ, ŽE AŽ NASTANE TVŮJ ČAS JÍT PŘES MOST, BUDU TU A VEZMU TĚ ZA RUKU"

                                                                                                                                                                                                        Autor neznámý.

Tip od odborníka
Ako sa zachovať pri stretnutí s nebezpečným psom:

Žiaden priamy očný kontakt! Nezostaňte zmeravený od strachu "civieť" s vyľakanými očami na psa. Stupňuje to jeho agresivitu! Najlepšie je zachovať pokoj, bez chaotického cúvania dozadu, alebo utekania pred psom. Pes sa môže upokojiť aj tým, že hlavu otočíte nabok (na opačnú stranu od neho) a pritom si srdečne zívneme znovu a znovu. Ak by predsa len došlo k útoku, chráňte si rukami (ako to najlepšie  pôjde)  tvár, hrdlo a brucho.
Psia prosba
* Môj život trvá 10 - 15 rokov. Každé odlúčenie od teba mi pôsobí smútok. Pamätaj: ty si si ma vybral.

* Daj mi čas, aby som pochopil, čo odo mňa chceš. Dôveruj mi. Nikdy ťa úmyselne nesklamem.

* Nehnevaj sa na mňa dlho a za trest ma nezatváraj. Ty máš svojich priateľov a zábavu,  ja mám len teba.

* Rozprávaj sa so mnou, i keď tvojim slovám úplné nerozumiem. Stačí mi, keď počujem tvoj hlas.

* Uvedom si, že keď ma biješ, mohol by som ťa hravo pokúsať, ale ja to nerobím.

* Ak nie som občas dobrý, robím chyby, alebo som lenivý, uvažuj, že mi možno nie je dobre, alebo že som unavený.

* Staraj sa o mňa, aj keď som už starý, aj ty raz zostarneš.

* Buď v mojich ťažkých chvíľach vždy so mnou, s tebou je pre mňa všetko ľahšie.

* Až sa môj čas naplní, nenechaj ma trpieť. V prípade nutnosti skonči moje trápenie včas, len ťa prosím - ostaň v tejto chvíli so mnou......
"Každý, kto si zvykne pokladať životy iných tvorov za bezcenné, môže veľmi rýchlo dospiesť do stavu, keď považuje za bezcenný aj ľudsky život".
                                                                                                                                           Albert Schweiz

"Pes stojí po boku človeka v bohatstve i chudobe, v zdraví i v nemoci. Keď vanie chladný vietor a sneh divoko poletuje, neváha spať na studenej zemi, len aby bol nablízku svojmu pánovi. Olizuje ruku, ktorá nemôže ponúknuť potravu, olizuje šrámy utŕžené pri strete s drsným svetom. Stráží  spánok žobráka, ako keby išlo o princa."
                                                                                                                                   George Graham West
Canisterapia
Canis = lat. pes / Terapia  (z gréc. therapeia) = ošetrovanie, liečenie

 Canisterapia je činnosť zameraná na ozdravenie alebo aspoň zmiernenie ohorenia chorého organizmu,  keďže každá  choroba spôsobuje napätie v prostredí a vo vzťahoch okolo chorého, na odstránenie  porušenej rovnováhy medzi  organizmom a prostredím. Podľa prostriedkov, ktoré sa pri terapii  používajú  rozoznávame farmakoterapiu, chirurgickú terapiu, fyzioterapiu, spánkovú terapiu, ergoterapiu, psychoterapiu, socioterapiu...
 Canisterapia je novou formou terapie, pri ktorej sa využíva  pozitívne pôsobenie psa domáceho (Canis familiaris) na zdravie, čiže (podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie - WHO) na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu človeka. Uplatňuje sa hlavne ako pomocná psychoterapeutická metóda v situáciách, kde iné metódy nemožno použiť alebo nie sú účinné.
 Kladie dôraz na riešenie psychologických, citových a sociálno – integračných problémov. Pôsobenie na fyzické zdravie človeka  je u canisterapie druhotné, ide skôr o motiváciu k rehabilitácii  a povzbudenie imunity  prostredníctvom psychiky.

Dá sa deliť na:

 a. živelnú - klasické držanie psa v domácnosti ako spoločníka a priateľa.

Výsledky napríklad u:

* osamelý a osamotene žijúci ľudia - so psom sa necítia osamelo, v staraní sa o psa nachádzajú určitú životnú úlohu, ľahšie nadväzujú a udržiavajú priateľstvá. Zviera vzbudí v majiteľovi radosť do života, nedovolí mu zamýšľať sa nad starostami.
* Deti, zvlášť deti problémové - pes sa stane nielen spoločníkom v ich hrách, ale s jeho pomocou sa aj naučia zodpovednosti a ohľaduplnosti. Zaháňa pocity osamelosti jedináčikov. Ochotne prijíma emocionálne potreby dieťaťa, hlavne telesný kontakt. U agresívneho dieťaťa sa zlepšuje postoj k okoliu. Hyperaktívne dieťa sa uvoľní a upokojí.
* Ľudia v stresujúcich podmienkach - môžu so psom ľahšie "vypnúť" a lepšie zvládajú každodenné stresy. Interakcia so zviraťom - dotýkanie i rozprávanie sa, znižuje psychické a fyzické vnímanie stresu človeka.
* Osoby s chorobami obehového systému a srdca, s nadmernou hmotnosťou, diabetici... - vynútený pohyb, nutnosť vychádzok so psom, telesnej aktivity.
* Starí ľudia - sú psami povzbudzovaní v telesnej aj duševnej aktivite. Pomáhajú predchádzať pocitom osamelosti, pocitom nepotrebnosti a sociálnej izolácii, častých u týchto ľudí. Podporujú ich začlenenie do spoločnosti, uľahčujú nadväzovanie priateľstiev a komunikáciu s okolím. Podnecujú k hrám, aktivite, ale aj uvoľneniu, relaxu.
* Depresívne osoby - rovnako ako osamelým ľuďom pomôže získať späť pohodu a radosť zo života, nájsť životnú úlohu. Pes odvádza pozornosť od starostí, zjednodušuje sociálne kontakty.

b. riadenú - odborník na tento druh terapie buď zaobstará psa a do vzťahu medzi pacient - pes vstupuje (aspoň  istú dobu)                                       alebo využíva vlastného vycvičeného psa pri návštevách chorých.

* AAT (Animal-Assisted Therapy ) - psovod aj so psom sú dlhodobo začlenení do liečenia osoby, sú neoddeliteľnou súčasťou terapeutického procesu. Je zameraná len na jednu osobu, alebo viac osôb s tým istým problémom. Vedie ju zdravotnícky profesionál so špeciálnymi odbornými vedomosťami. Používa sa k posilneniu žiaduceho, alebo utlmeniu nežiaduceho chovania (napr. liečenie fóbií, alebo nácvik chôdze). Výsledky sú objektívne pozorovateľné a merateľné.
* AAA (Animal-Assisted Activity) - prebieha v podobe návštev pacientov, pes sa venuje viacerým, rôznym osobám. Sú motivačným, výchovným, odpočinkovým a terapeutickým prostriedkom zameraným na zvýšenie kvality života pacienta. Výsledky sa dajú vyjadriť "len" ako radosť, šťastie, spokojnosť.
Výsledky napríklad u:

*    Pacienti s detskou mozgovou obrnou (DMO) - pes sa stáva nielen priateľom, ale aj motiváciou k pohybu a rehabilitácii. Je zdrojom nových podnetov, spestrením života. Odvádza pozornosť od vlastných problémov. Vychováva k zodpovednosti a k empatií.

*    Starí ľudia, domov dôchodcov - starší ľudia často trpia depresiami, pocitmi nepotrebnosti, straty motivácie ďalej žiť. Psy prebúdzajú v týchto osobách pozitívne emócie. Sú zmenou v zabehaných koľajach ich života. Umožňujú telesný kontakt. Zlepšuje sa vzájomná komunikácia obyvateľov domova dôchodcov, spoločná radosť uvoľňuje často napäté vzťahy. Pre niektorých je psík zdrojom relaxu, so psom sa maznajú a hladkajú ho. Pre iných zase aktivity: štvornohý terapeut aportuje, behá, nabáda k pohybu, spoločným hrám, prechádzke. Znižuje sa potreba vyžadovania pozornosti od ošetrovateľov. U ľudí trvale podráždených výrazne klesá miera agresivity voči okoliu.

*    Mentálne postihnutí - pes udržuje duševne zaostalého človeka v pozornosti dlhšie ako iné objekty, pozoruje a skúma ho. Udržuje ho v aktivite. Dotyky a hladenie uspokojujú potrebu po nežnosti, ktorá je u nich mnohokrát zvýšená. Je výchovným prostriedkom: ako sa správne chovať k zvieratám, neskôr k ľudom. Zvyšuje samostatnosť a zodpovednosť. Motivuje k rehabilitácii a rozvoju jemnej motoriky (hádzaním loptičky, hladkaním, napodobovaním činnosti psa...), podnecuje k naháňaniu a skákaniu pri hre a tým k rozvoju motorických schopností. Prispieva k zníženiu osamelosti a uzavretosti, podporuje spontánnosť prejavu. Zvyšuje neverbálne komunikačné schopnosti mentálne retardovanej osoby.

*     Autisti - do seba zahĺbeným autistickým deťom aj dospelým pomáha pes obracať ich pozornosť navonok. Vytrháva ich z ich vnútorného psychického sveta. Zmierňuje ich agresivitu voči okoliu. Zlepšuje sa spoločenské chovanie autistickej osoby.

*    Deti a dospelí v nemocnici - zvieratá v cudzom prostredí nemocnice predstavujú spojenie s vonkajším svetom. Zmäteným, rozrušeným a depresívnym osobám pomáhajú komunikovať. Sú rozptýlením v nemocničnej rutine, odvádzajú pozornosť od choroby, bolesti. Taktiež fungujú ako výchovný prostriedok.

  Terapeutické psy nie sú vodiace psy a sprievodcovia uľahčujúce život nevidomým, nepočujúcim, epileptikom či ľudom  odkázaným na vozíček. Terapeutický pes dokáže  plniť základné povely ako sadni, zostaň, k nohe. Aportuje   predmety. Pri dotykoch pacienta, často nie veľmi citlivých, ako aj prudkých pohyboch a náhlych výkrikoch zostáva pokojný  a neprejavuje agresivitu. Mal by byť kludný a vyrovnaný, bez akýchkoľvek zlých skúseností s ľuďmi (deťmi) aj psami, s ktorými bude neskôr pracovať v skupine. Musí byt ovládateľný a trpezlivý.

   A to najdôležitejšie: terapeutický pes musí mat rád ľudí, rád sa s nimi zoznamovať a byť k nim priateľský. Ide  tu skôr o povahu a výchovu ako o výcvik psa. Už od  šteňaťa musí žiť so svojim pánom v domácnosti, v žiadnom prípade v koterci mimo domu, pretože musí mať k majiteľovi vytvorený pevný vzťah. Terapeutický pes môže chodiť na návštevy jedine so svojím majiteľom (psovodom), nikdy s inou osobou, ktorá psa nepozná tak dôkladne a pes nereaguje adekvátne na jej povely. Súhra psa a človeka musí byť bezchybná. Terapeutický pes musí mat bezpodmienečné veterinárne potvrdenie o svojom zdraví , platné očkovanie a odčervenie. Mal by byt vždy umytý, s ostrihanými pazúrmi a bez parazitov. Pre psa je terapeutické sedenie psychicky náročné, preto musí mat možnosť následného odreagovania sa (dostatok hier, odpočinku, prechádzok). Nemal by pracovať dlhšie ako dvakrát do týždňa po jednej hodine. Musí mat zaručený pokoj pri spaní a kŕmení. Mal by žiť v priateľskom prostredí v harmonickej rodine s jasnými vzťahmi a mať jedného stáleho, dobre známeho pána.

Informácia bola prevzatá zo servera: www.referaty.sk    
Návrat na obsah
Free counters! TOPlist